Spoločne s inými členkami a členmi Výboru pre rodovú rovnosť sme pripomienkovali návrh odpočtu Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019. Národný akčný plán (NAP) je kľúčový strategický dokument, ktorý pomenúva oblasti, v ktorých je potrebné dosiahnuť pokrok a zároveň aj konkrétne ciele a úlohy pre jednotlivé rezorty, samosprávy a iných aktérov. Správa o jeho plnení by mala poskytnúť dobrý obraz o tom, kam sme sa v oblasti prevencie a eliminácie násilia na ženách za ostatných päť rokov posunuli, čo sa podarilo a čo nie. Na to, aby správa mohla naplniť tento cieľ, musí vychádzať nielen z podkladov zodpovedných rezortov, inštitúcií alebo samospráv, ale aj z dobre nastaveného zberu administratívnych a iných údajov.
Odpočet NAP-u sme v rôznych častiach považovali za nedostatočný. V úvode našich pripomienok sme namietali skutočnosť, že členky a členovia výboru dostali na pripomienkovanie pomerne rozsiahlej správy 4 a pol pracovného dňa, čo považujeme za nedostačujúce, nakoľko ide o materiál, ktorý má zároveň slúžiť ako podklad pre tvorbu nového národného akčného plánu.
Namietali sme aj to, že v časti o vzdelávaní a osvete správa vykazovala aj vzdelávanie, ktoré nebolo špecificky zamerané na problematiku násilia na ženách. Poukázali sme aj na nedôsledné používanie terminológie, keďže NAP je špecificky zameraný na násilie na ženách a správa napriek tomu používa termín „domáce násilie“ častejšie ako termín „násilie na ženách“. Pri takejto nepresnosti pri používaní jazyka potom nie je jasné, či aktivity a ciele, o plnení ktorých správa hovorí, boli v súlade so zameraním NAP-u.
Vo viacerých častiach sme poukázali na to, že úlohy, ktoré boli v predkladanej správe označené ako splnené, nebolo možné takto označiť, nakoľko pri legislatívnych a iných opatreniach, ktoré spomína, nedošlo k vyhodnoteniu ich účinnosti. Ako príklad môžeme uviesť časť, v ktorej správa hovorí o využívaní elektronických náramkov a možnosti nariadenia domáceho väzenia pri trestných činoch, pri ktorých trestná sadzba nepresiahne 10 rokov. V správe sa však neuvádza v koľkých prípadoch násilia na ženách (nielen domáceho násilia) bol takýto alternatívny trest domáceho väzenia a/alebo elektronického monitoringu využitý a či nedošlo k recidíve. Podobných pripomienok sme dali v správe viac.
Predkladateľ odpočtu NAP-u, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, niektoré z našich pripomienok prijal, ale pri viacerých argumentoval tým, že nami požadované merateľné výsledky nemá v podkladoch od jednotlivých rezortov alebo inštitúcií. Do budúcna sa tomu dá vyhnúť tak, že podklady k odpočtu NAP-u budú mať jasnú štruktúru a budú vyžadovať presné merateľné výsledky od všetkých aktérov.
Správa o plnení NAP-u je nielen informáciou o tom, aký pokrok sme za obdobie jeho implementácie dosiahli, ale je aj základom pre tvorbu národného akčného plánu na nasledujúce obdobie. Bez dôsledného vyhodnocovania naplnenia cieľov a splnenia úloh nebudeme mať dobrý východiskový materiál pre ďalší NAP, čo bude stáť v ceste definovaniu cieľov, ktoré budú postupne smerovať k skutočným systémovým zmenám.
