V spoločnosti existuje množstvo predstáv a presvedčení o násilí páchanom na ženách. Pre odborníkov a odborníčky z rôznych inštitúcií, ktoré prichádzajú do kontaktu so ženami zažívajúcimi násilie, ich deťmi, ale aj mužmi, ktorí sa správajú násilne, je kľúčové poznať mýty a presvedčenia, ktoré s témou násilia na ženách v partnerských vzťahoch súvisia. Často sú prezentované ako tvrdenia, ktoré majú vysvetliť príčiny násilia na ženách, no väčšina z nich je založená na nepochopení dynamiky násilných vzťahov – dynamiky moci a kontroly.
Nižšie predstavujeme dva bežné mýty, ktoré sa týkajú príčin násilia na ženách, a vysvetľujeme, prečo sú nesprávne.
Mýtus 1: Závislosť na alkohole alebo drogách je príčinou násilia na ženách
Niektorí ľudia predpokladajú, že muži, ktorí užívajú alkohol alebo drogy, sa stávajú násilnými automaticky. Nie je to pravda.
Mnoho mužov, ktorí pijú alebo užívajú drogy, sa voči svojim partnerkám nespráva násilne, a mnoho mužov, ktorí sa správajú násilne, alkohol ani drogy neužíva. Väčšina žien, ktoré žijú s násilným partnerom, ktorý zároveň trpí závislosťou, uvádza, že aj keď partner abstinuje alebo je v liečbe, pokračuje v monitorovaní ich každodenných aktivít, vynucuje si kontrolu, zastrašuje, ponižuje, očierňuje alebo si vynucuje sex. Násilie teda nie je dôsledkom ich závislosti, ale vedomou snahou uplatňovať nad partnerkou moc a kontrolu.
V prípade mužov, ktorí sa správajú k partnerke alebo manželke násilne a zároveň trpia závislosťou, je táto závislosť rizikovým faktorom – človek pod vplyvom alkoholu alebo drog nemusí odhadnúť, akou silou a intenzitou fyzicky útočí. Preto môže v čase vystupňovania násilného správania dôjsť k oveľa závažnejším útokom, a tým aj k vyššej miere ohrozenia života alebo zdravia ženy.
Násilné správanie pod vplyvom alkoholu môže zhoršiť závažnosť útokov, ale neužívanie alkoholu alebo drog neznamená, že násilie zmizne a prítomnosť alkoholu alebo drog znamená, že sa násilie môže stať nebezpečnejším a brutálnejším.
Úmysel kontrolovať, ponižovať či zastrašovať partnerku je prítomný aj, keď násilný partner ženy nie je pod vplyvom alkoholu alebo drog.
Porozumenie tomu, že závislosť na alkohole alebo drogách nie je príčinou násilia je dôležité pretože, ak zodpovednosť za násilné správanie presunieme na alkohol alebo drogy zľahčujeme zodpovednosť páchateľa, zbavujeme ho osobnej zodpovednosti a vytvárame dojem, že násilie „nebolo úmyselné“.
Výskumy však ukazujú, že väčšina násilných mužov aj pod vplyvom alkoholu násilie selektívne smeruje k partnerke alebo deťom, kontroluje ho mimo domova a väčšina ho vie zastaviť, keď z neho vyplývajú spoločenské následky.
To znamená, že ide o kontrolované správanie, nie o „stratu kontroly“.
Mýtus 2: Násilní muži sú psychicky chorí
Často sa predpokladá, že muži, ktorí sa správajú násilne, trpia psychickým ochorením. Nie je to pravda.
Výskumy ukazujú, že väčšina mužov, ktorí pácha násilie na ženách, netrpí žiadnym duševným ochorením. Ich profil sa nelíši od bežnej populácie a ich násilie je väčšinou selektívne – týka sa iba partnerky alebo bývalej partnerky.
Rovnako ako pri drogách či alkohole platí, že duševné ochorenie nie je príčinou násilia na ženách.
Násilní muži často používajú svoju chorobu na to, aby sa vyhli zodpovednosti za svoje správanie, pričom skutočná motivácia ich konania je uplatňovanie moci a kontroly nad partnerkou.
Prítomnosť duševného ochorenia u násilného partnera ženy môže byť rizikovým faktorom, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť závažného ohrozenia. Zvlášť ohrozujúce je to vtedy, keď násilný partner ženy, ktorý zároveň trpí duševným ochorením, sa nelieči alebo liečbu svojvoľne vysadí či si zmení dávkovanie liekov. V takom prípade nemusí vedieť odhadnúť alebo kontrolovať silu a intenzitu útoku, čo môže viesť k vážnejším zraneniam ženy a k vyššej miere jej ohrozenia.
Na druhej strane, výskumy ukazujú, že ľudia s duševnými problémami sú skôr obeťami násilia. Vidíme aj to v našej práci – prežité násilie má často dopad na psychické zdravie žien. Mnohé ženy, ktoré zažívajú násilie zo strany partnera môžu trpieť depresiami, úzkosťou a inými psychickými problémami. Keď sú kvôli tomu v psychologickej alebo psychiatrickej starostlivosti, násilný partner to často používa proti nim, vykresľuje ich ako psychicky nestabilné partnerky a nespoľahlivé matky. Ženy nám často popisujú, že sa im násilný partner opakovane vyhráža, že zariadi, aby skončili na psychiatrii, že im nikto nebude veriť a prídu kvôli tomu o deti.
Záver:
Alkohol, drogy a psychické ochorenia sú rizikové faktory, ktoré môžu zvýšiť závažnosť násilia a mieru ohrozenia ženy závažným násilím, nie jeho príčiny. Násilie na ženách je vždy o moci a kontrole, nie o závislosti či chorobe. Násilní muži často používajú závislosť alebo duševné ochorenie ako výhovorku na ospravedlnenie svojho správania.
Je zvlášť dôležité, aby týmto mýtom o násilí na ženách rozumeli inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za ochranu žien a ich detí pred násilím. Ak im uveria, budú ich intervencie neúčinné, lebo budú zľahčovať násilné správanie, riešenie bude zamerané na dosiahnutie abstinencie alebo liečenie duševného ochorenia. To však nebude viesť k tomu, že násilie skončí. Zároveň to bude znamenať, že voči páchateľom násilia nevyvodia náležitú zodpovednosť.
Aktivity Poradenského a intervenčného centra Fenestra v roku 2025 realizujeme vďaka podpore Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na poskytnutie odbornej pomoci obetiam trestných činov, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci dotácie na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí a Košického samosprávneho kraja.
Za obsah tohto článku výhradne zodpovedá Fenestra.
