V minulosti existovalo niekoľko teórií o príčinách násilia na ženách.

Jednou z najčastejších teórií bolo, že muži, ktorí páchajú násilie na ženách, tak robia preto, že trpia duševným ochorením. Predpokladalo sa, že násilie je prejav psychickej poruchy, „straty kontroly“ alebo neschopnosti zvládať emócie.

Dlhodobé výskumy však túto teóriu vyvrátili. Väčšine mužov, ktorí páchajú násilie voči partnerkám, nebola diagnostikovaná duševná porucha. Výskyt duševných ochorení v bežnej populácii je pomerne nízky v porovnaní s rozsahom skúseností žien s násilím. Štúdie psychologických profilov páchateľov navyše ukázali, že nejde o typické znaky psychickej diagnózy. Ich násilné správanie smeruje ku konkrétnej osobe – partnerke alebo manželke – a je spojené s uplatňovaním a vynucovaním si kontroly a moci nad partnerkou a jej životom.

Ďalšou teóriou bola tzv. „naučená bezmocnosť“ žien. Podľa nej sa u žien, ktoré opakovane zažívajú násilie bez možnosti jeho ukončenia, vyvinie pocit alebo presvedčenie, že ich konanie – žiadosti o to, aby sa partner prestal správať násilne či hľadanie pomoci – nemôže nič zmeniť. Kritici a kritičky tejto teórie však od začiatku upozorňovali, že charakteristiky pripisované naučenej bezmocnosti – nízke sebavedomie, pasivita, chýbajúca iniciatíva – sú často dôsledkom násilia, nie jeho príčinou.

Násilie na ženách sa navyše vyvíja v čase. Aj keď ženy zažívajú obdobia pocitu bezmocnosti, mnohé v inom období hľadajú riešenia, vyhľadávajú pomoc, chránia seba a svoje deti alebo vzťah ukončia. Moderné výskumy teda ukazujú, že ženy vo väčšine prípadov nie sú v situácii násilia pasívne.

Prevrat: násilie je vedomé a účelové správanie

S postupom výskumu sa odborníci a odborníčky sústredili na vzorce správania a dynamiku násilných vzťahov. Už neplatí, že násilie voči partnerke je náhodný „výbuch“ emócií – naopak, je často cielené, zámerné a kontrolované. Páchateľ si vyberá, kedy, kde a komu ubližuje – väčšinou len partnerke a často len vtedy, keď nie sú prítomní svedkovia.

Spoločenské normy a stereotypy ako podhubie násilia na ženách

Výskumy ukazujú, že násilné správanie sa najčastejšie prenáša sociálnym učením, nie vrodenými faktormi. Deti, ktoré vyrastajú v rodinách s domácim násilím, sa môžu naučiť vzorce správania: chlapci sa učia, že vynucovať si poslušnosť či lojalitu partnerky násilím je prijateľné, dievčatá sa učia, že ponižovanie a kontrola partnerom je „norma“.

Takto sa násilie prenáša z generácie na generáciu – nie geneticky, ale prostredníctvom naučených vzorcov správania. Muži, ktorí sa správajú násilne, sa môžu naučiť z domu, zo školy, z médií, od spoločenských vzorov a tých, ktorí majú moc ovplyvňovať verejnú mienku, že je prijateľné nerešpektovať ženy, ponižovať ich, zosmiešňovať alebo verejne komentovať a kritizovať ich vzhľad. A naučia sa, že takéto správanie je nielen stále spoločnosťou tolerované, ale často aj beztrestné.

Niektoré pretrvávajúce historické a kultúrne predstavy – napríklad že „muž velí v domácnosti“ alebo že žena má povinnosť poslúchať – vytvárajú prostredie, kde násilní muži nachádzajú podporu alebo ospravedlnenie pre svoje správanie. Rovnako je stále prítomná predstava, že žena nesie zodpovednosť za udržanie rodiny, a ak vzťah nefunguje, je obviňovaná z „rozbitia rodiny“.

Záver

Násilné správanie mužov voči partnerkám nie je spontánny výbuch emócií, ale naučené, zámerné a cielené správanie, ktorého cieľom je získať nad ženou moc a kontrolu.

Tento posun v chápaní príčin násilia na ženách má zásadný význam aj pre intervenciu: riešenie násilia nemôže spočívať len v liečbe alebo terapii – musí sa zamerať na zodpovednosť páchateľa, zmenu jeho správania, prevenciu v spoločnosti a zmenu spoločenských a kultúrnych noriem.

Ak chceme násilie na ženách skutočne odstrániť, musíme prestať ospravedlňovať násilné správanie a začať ho riešiť tam, kde vzniká – v naučených vzorcoch správania a spoločenských normách, ktoré tolerujú nerovnosť, ponižovanie a nedostatok rešpektu voči ženám.

Aktivity Poradenského a intervenčného centra Fenestra v roku 2025 realizujeme vďaka podpore Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na poskytnutie odbornej pomoci obetiam trestných činov, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci dotácie na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí a Košického samosprávneho kraja.

 Za obsah tohto článku výhradne zodpovedá Fenestra.